1973 - 1978
Rozhodnutím
Generálneho riaditeľstva Závodov ťažkého strojárstva v Martine roku
1973 bolo zriadené Odborné učilište Závodov ťažkého strojárstva v
Bardejove. Pred 30 rokmi -1. septembra 1973 bolo slávnostné otvorenie
školského roka v novovybudovanom učilišti. Učilište začalo plniť
dôležitú úlohu - pripravovať kvalifikovaných robotníkov pre dynamicky
sa rozvíjajúci strojársky závod v okresnom meste. Úloha bola o to
závažnejšia, že v okrese strojársky priemysel ani odborné školstvo so
zameraním na strojárstvo nemali veľkú tradíciu.
Pre bardejovské
strojárne, ktoré vznikli v roku 1970 sa kvalifikovaný personál
pripravoval v rôznych učilištiach na Slovensku, najmä v Martine,
Dubnici nad Váhom.
Prvý školský rok v novej škole organizačne
pripravili Jozef Kunca, vedúci odborného učilišťa, Ing. Dušan Mihok -
zástupca vedúceho OU pre teoretické vyučovanie a Ján Molčan - vedúci
odborného výcviku. Začiatky boli veľmi skromné. V školskom roku
1973/1974 sa v prvom ročníku pripravovalo 170 učňov, z toho 95
sústružníkov, 40 frézarov a 35 brúsičov kovov, v treťom ročníku sa
pripravovalo 17 učňov sústružníkov kovov, ktorí 1. a 2. ročník
absolvovali v Odbornom učilišti TST Matrin. K 1. 9. 1973 pôsobili na
úseku teoretického vyučovania len traja učitelia Albert Jančošek, Ján
Petnuch, Juraj Udiča v priebehu septembra nastúpili do funkcie učiteľ
odborných predmetov ďalší dvaja učitelia - Mária Rimarčíková a Ján
Špirko. Na úseku praktického vyučovania k 1.9.1973 bolo 8 majstrov
odborného výcviku: Jozef Jusko, Jozef Benka, Štefan Velič, Peter Rezák,
Jozef Šmiga, Peter Dorčak, Jozef Perat, Jozef Peteja. Na úseku výchovy
mimo vyučovania pracovali štyria vychovávatelia: Alžbeta Gondášová, Ján
Varchol, Dušan Zuščin a Miroslav Ščur.
Odborné učilište bolo
súčasťou odštepného závodu v Bardejove, ktorý bol organizačne súčasťou
Závodov ťažkého strojárstva v Martine. Nepedagogickí pracovníci boli
zamestnancami odštepného závodu v Bardejove. Riaditeľom odštepného
závodu v tom čase bol Ing. Vincent Grus, vedúcim personálneho odboru
Michal Sidor, ďalšími vedúcimi pracovníkmi -Ing. Peter Jurč, vedúci
technického odboru a Ing. Jozef Papuščák vedúci ekonomického a
obchodného odboru.
Obdobie rokov 1973 - 1978 bolo
charakterizované veľkým pracovným nasadením pracovníkov, ktorí
prekonávali prvopočiatočné nedostatky v materiálnom i priestorovom
vybavení školy. V tomto čase učilišťu chýbali názorné učebné pomôcky,
didaktická technika, ba aj učebnice, telocvičňa.
V čase vzniku
školy neboli vybudované dielne na praktické vyučovanie. Až v druhom
polroku prvého školského roku sa podarilo zabezpečiť pracoviská na
ručné spracovanie kovov a postupne aj obrábacie stroje. V spomínanom
roku napr. strojové obrábanie disponovalo 7 sústruhmi, 7 frézovačkami a
brúskami. Dielne boli provizórne v priestoroch teoretického vyučovania
a neskôr telocvični. Internát po výstavbe mal kapacitu 206 lôžok, k
dispozícii bola jedáleň s kapacitou pre 450 stravníkov a kapacita
učilišťa zodpovedala 450 žiakom.
V priestoroch školy boli umiestnené aj kancelárie OZ, tiež personálne a obchodnoekonomické oddelenia.
V školskom roku 1973/74 boli v škole zriadené tieto 3-ročné učebné odbory
- sústružník
- frézar
- brúsič kovov
Od školského roku 1974/75 pribudol učebný odbor strojný zámočník.
Obdobie rokov 1973-1975 bolo charakterizované aj častou zmenou vo
vedení učilišťa. V tomto období sa vystriedali až 3 vedúci OU - Jozef
Kunca (1973-74), Juraj Prokipčák (1974-75) a od roku 1975 Ing. Andrej
Mikuľák (až do roku 1985).
1978 - 1985
Tieto roky pre školu znamenali dynamický rozvoj. Schválenie
dokumentu "Ďalší rozvoj čs. výchovno-vzdelávacej sústavy" priniesol
štrukturálne zmeny aj v našom učilišti a 1. 9. 1978 bolo odborné
učilište zaradené do siete stredných odborných učilíšť, mení sa nielen
názov školy na Stredné odborné učilište strojárske v Bardejove /medzi
prvými v okrese/, ale vznikajú novokoncipované 3,5-ročné učebné odbory
a po prvýkrát aj 4-ročné študijné odbory s maturitou.
Už v roku
1977/78 bol na učilišti otvorený 4-ročný študijný odbor s maturitou -
mechanik nastavovač so zameraním na obrábacie stroje a linky a v
školskom roku 1978/79 zanikajú staré učebné odbory - sústružník,
frézar, brúsič kovov a vznikajú tzv. novokoncipované 3,5-ročné učebné
odbory obrábač kovov s univerzálnym zameraním a od šk. roku 1981/82
učebný odbor strojný zámočník bol nahradený novokoncipovaným učebným
odborom strojný mechanik, teda štruktúra učebných a študijných odborov
v tomto roku bola taká:
- 4-ročný odbor - mechanik nastavovač
- 3,5-ročné odbory
- obrábač kovov -strojný mechanik.
Významným v tomto období bolo vybudovanie učebnej budovy dielní na
praktické vyučovanie v roku 1979. Získali sa moderné priestory
telocvične a ďalšie priestory na teoretickom vyučovaní. Toto umožnilo
modernizovať vyučovací proces na teoretickom vyučovaní. Od roku 1981 sa
začali budovať odborné učebne na fyziku, Exteriér SOU strojárskeho
učebňa technického kreslenia, odborná učebňa strojníctva, vybudovalo sa
jazykové laboratórium, kinosála, ktorá slúžila aj pre ubytovaných
žiakov. Od roku 1980 až do 1985 sa prijímalo aj najviac žiakov do 1.
ročníkov a to preto, že sa pripravovali aj žiaci z iných okresov,
najviac sa pripravovalo žiakov pre SPP Svidník, Teslu Stará Ľubovňa,
ale aj pre ČKD Veľký Šariš, Sigma Olomouc, Potrubí Praha a mnoho
výrobných aj poľnohospodárskych družstiev. V školskom roku 1981/82
končilo štúdium 206 absolventov, čo bolo najviac v celej histórii
školy. V domove mládeže bolo v tom čase ubytovaných okolo 180 učňov.
Takéto počty žiakov však vyžadovali vyučovať odborný výcvik na zmeny.
Popri materiálnom rozvoji školy, veľká pozornosť sa venovala
mimoškolskej výchove, súťažiam odborných zručností, športu aj záujmovej
činnosti. Vybudovali sa niektoré tradície, najmä známy bol turistický
pochod Dukla - Bardejov (zakladateľ p. Jozef Šmiga - MOV), Bardejov
Kríže a ďalšie. Škola svojimi výsledkami v rámci súťaží stredných
odborných učilíšť VHJ ZŤS Martin patrila k najlepším, pričom Generálne
riaditeľstvo VHJ ZŤS riadilo 15 SOU, v ktorých sa pripravovalo viac ako
12 000 žiakov na Slovensku aj v Čechách.
1985-1989
V roku 1985 došlo v dôsledku smrti Ing. Andreja Mikuláka k zmene na
poste riaditeľa SOU, na ktoré nastúpil Ján Molčan. Za zástupcu
riaditeľa SOU pre praktické vyučovanie bol vymenovaný Ing. Jozef
Petrus. Toto obdobie bolo charakterizované dynamickým rozvojom
materského podniku, čo sa odrážalo aj na rozvoji školy. Ďalej sa
modernizovalo materiálne vybavenie školy nielen na odbornom výcviku ale
aj na teoretickom vyučovaní - bolo vybudované laboratórium výpočtovej
techniky, niekoľko učební bolo vybavených ovládacími pultmi didaktickej
techniky, učebne boli vybavené spätnými projektormi.
Prijímané
počty žiakov v tomto období boli vyrovnané a pohybovali sa v rozmedzí
130 - 150 žiakov. Mimoriadna pozornosť sa venovala mimoškolskej
výchove, záujmovej činnosti, športu a zvlášť súťažiam odborných
zručností. Žiaci popredné umiestnenia dosahovali v SOZ v profesiách
obrábač kovov, mechanik nastavovač nielen v rámci VHJ ZŤS, ale aj v
celoštátnych súťažiach. Vynikajúce výsledky žiaci dosahovali aj v
športe, najmä v atletike, basketbale v branných športoch. V súťaži SOU,
ktoré organizovala VHJ ZŤS v roku 1989 škola obsadila 1. miesto
spomedzi všetkých SOU rezortu.
1989 - 2003
Toto obdobie je charakterizované najväčšou dynamikou zmien - zmien v
systéme riadenia, profilu školy, postavenia, legislatívy... Po
revolučných zmenách v novembri 1989 dochádza k zásadným zmenám v
riadení SOU. Historickým medzníkom v živote školy je dátum 1. 4. 1991.
K tomuto dátumu Ministerstvo hospodárstva SR zriadilo, po
predchádzajúcej delimitácii od š. p. ZŤS Bardejov, SOU strojárske ako
samostatný ekonomický a právnický subjekt - príspevkovú organizáciu.
Mení sa štruktúra študijných a učebných odborov. Už v školskom roku
1990/91 je štruktúra doplnená o učebný odbor nástrojár, od roku 1991/92
boli zaradené ďalšie odbory: 4-ročný študijný odbor mechanik strojov a
zariadení, 3-ročné učebné odbory: lakovník, inštalatér, elektromechanik
pre stroje a zariadenia. Ďalšie odbory boli zaradené v šk. roku 1992/93
a to: mechanik chladiacich zariadení, mechanik opravár pre cestné
motorové vozidlá.
Popri predmete hlavnej činnosti školy, ktorým
je výchova a vzdelávanie, bol vytvorený priestor na samostatnú
ekonomickú činnosť prostredníctvom produktívnych prác a vedľajšou
hospodárskou činnosťou. Škola takto dostala nielen viac voľnosti, ale
hlavne zodpovednosti za stav nielen v oblasti výchovno-vzdelávacieho
procesu, ale aj v oblasti ekonomického postavenia školy. Rozvíjali sa
rôzne podnikateľské aktivity, od prenájmu nevyužitých priestorov, cez
zákazkovú výrobu na praktickom vyučovaní až po rekvalifikácii vo
vlastnej zváračskej škole, ktorá bola zriadená v roku 1993 Výskumným
ústavom zváračským v Bratislave.
K 1.9.1992 pri SOU strojárskom vzniklo aj gymnázium na základe rozhodnutia Krajského úradu školskej správy II v Košiciach.
Diverzifikácia učebných odborov pokračovala aj naďalej, pretože si
to vyžadovala potreba praxe a požiadavky rodičovskej verejnosti. Už v
školskom roku 1993/94 bol do siete zaradený experimentálny odbor
autoelektrikár, o rok neskôr sa rozšírilo aj nadstavbové štúdium o
študijný odbor elektrotechnika a tiež študijný odbor denného štúdia
mechanik silnoprúdových zariadení.
Od roku 1997/98 sú v sieti
zaradené aj učebné odbory s orientáciou na vedenie živnosti či
podnikanie - operátor v kovoobrábaní a službách,
technicko-administratívny pracovník a experimentálny odbor stupňovitej
prípravy strojárstvo. Tento vývoj sa nezastavil - niektoré odbory išli
do útlmu - napr. nástrojár. klampiar. strojný mechanik. ale vznikli
nové. Od školského roku 2000/2001 bol do siete zaradený aj stavebný
odbor montér suchých stavieb a odbor umelecký kováč a zámočník. Od
školského roku 2002/03 do siete pribudla slaboprúdová elektronika -
mechanik elektronik pre spotrebnú elektroniku a stupňovitá príprava so
zameraním na elektrotechniku.
Zavádzanie nových odborov
vyžadovalo aj náležité materiálne vybavenie. V rámci delimitácie boli
vymenené priestory praktického vyučovania v areáli ZŤS za priestory na
Kúpeľnej ulici. Boli vybudované v tomto období: zváračská škola pre el.
oblúk aj zváranie plameňom, autoservisná dielňa, dielňa pre
autoelektrikárov, elektromechanikov, montérov suchých stavieb,
inštalatérov aj maliarov, učebňa CNC strojov.
Rovnako sa
budovali aj učebne na teoretickom vyučovaní - učebňa CNC programovania,
učebňa automobilov, chemické laboratória, učebňa informatiky.
Vďaka optimalizácií štruktúry a učebných odborov záujem o štúdium v
škole neklesá. Kým v šk. roku 1989/90 sa o štúdium uchádzalo len 90
adeptov, každý ďalší rok ich počet stúpal, napr. v šk. roku 1993/94 sa
o štúdium uchádzalo 135 uchádzačov. Žiaľ tento trend bol narušený
postupným prechodom žiakov 8. ročníka do 9. ročníka ZŠ rozvrhnutého do
niekoľkých rokov, a tak napr. pre šk. rok 1997/98, keď sa hlásilo na
štúdium 142 uchádzačov mohli byť prijatí len 90 a pre šk. rok 1998/99
bolo možné prijať len 72 uchádzačov. Tento hendikep sa postupne
vyrovnával, a tak pre šk. rok 2003/2004 sa do 1. ročníka zapísalo 120
uchádzačov na riadne štúdium, čo pri konkurencií 8 stredných škôl v
meste je pre nás potešiteľné.
V roku 2001 prijatím príslušnej
legislatívy prešli zriaďovateľské funkcie z ústredných orgánov
/ministerstiev/ na krajské úrady. K 1. júlu 2001 sa našim zriaďovateľom
stáva Krajský úrad v Prešove, vznikom samosprávy a vymedzením ich
kompetencií zriaďovateľská funkcia k 31. júlu 2002 prešla pod Prešovský samosprávny kraj v Prešove.
Významnejšie investície a rekonštrukcie:
- Výstavba dielní praktického vyučovania (1979)
- zateplenie dielní (1981-82)
- plynofikácia kotolne (1983)
- vybudovanie učebne fyziky (1983)
- vybudovanie kinosály (1983-84)
- oprava fasády školy (1990)
- oplotenie a výstavba športového areálu (1991-92)
- vybudovanie zváračskej školy (1992)
- vybudovanie auto dielní a elektrodielní (1993)
- výmena časti okien na budove školy (1995-96)
- rekonštrukcia strechy školy a internátu (1996-97)
- zateplenie dielní PV (1998)
- výstavba CNC učebne a programovania (1997-98)
- rekonštrukcia strechy na PV (2000-01)
- rekonštrukcia sociálnych zariadení (2001-02)